Odôvodnenie potreby realizácie projektu

Projekt sa bude realizovať na poľsko-slovenskom pohraničí, v oblasti medzi obcami Rymanów (PL) a Kračúnovce (SK). Oblasť, kde sa bude projekt realizovať, je pre obe krajiny mimoriadne prírodne hodnotnou oblasťou. Gmina Rymanów sa nachádza v oblasti Nízkych Beskýd (okres Krosno, Podkarpatské vojvodstvo), cennej prírodnej oblasti, ktorá sa vyznačuje panenskou prírodou. V obci v súčasnosti žije 15 781 obyvateľov. Obec Kračúnovce sa nachádza v okrese Svidník (okres Svidník, Prešovský kraj), ktorý sa tiež vyznačuje cennými prírodnými prvkami a v súčasnosti v nej žije 1 238 obyvateľov. Celé územie spájajúce partnerov je prírodne hodnotné pohorie Karpát. Tieto oblasti sú zároveň vystavené dynamicky sa meniacim meteorologickým a hydrologickým podmienkam. Na to má veľký vplyv dynamický rozvoj technológií, komunikácií či využívanie nebezpečných materiálov, ako aj postupné klimatické zmeny a politická situácia. Globálne otepľovanie spôsobuje nárast počtu a rozsahu prírodných katastrof súvisiacich so štyrmi živlami: vzduchom, vodou, ohňom a zemou. Klimatické zmeny spôsobujú periodické suchá, požiare trávy a lesov, záplavy, povodne, silné veterné smršte a problémy so silným snežením. Všetky tieto javy sa v posledných rokoch rýchlo objavujú a spôsobujú veľké škody na ľudskom majetku aj na prírode. Niektoré z javov, ktoré sa predtým v tejto oblasti nevyskytovali (napr. víchrice, orkány), sú čoraz častejšie a veľmi prudké. Vzhľadom na hospodársky rozvoj a nebezpečnú geopolitickú situáciu (vojna na Ukrajine) by sa nemala vylúčiť možnosť výskytu nebezpečenstiev, ktoré sa v oblasti predtým nevyskytovali. Medzi takéto potenciálne nebezpečenstvá môžu patriť okrem iného: toxická priemyselná kontaminácia, rozsiahle požiare vrátane lesných komplexov; radiačné nebezpečenstvo; biologická kontaminácia ľudí a zvierat, prerušenie dodávok elektrickej energie, vody a plynu a komunikačného systému atď. čo sa nepriamo môže prejaviť na stave bezpečnosti obyvateľov; aj prostredníctvom narušenia verejného poriadku (terorizmus).

Samosprávy Rymanówa a Kračúnoviec spolupracujú od roku 1999 v rôznych oblastiach. Jednou z nich je systém výmeny skúseností a podpory v oblasti hasičských a záchranárskych činností. Tento systém sa systematicky analyzuje spolu s rôznymi subjektmi s cieľom odhaliť a potlačiť prípadné nedostatky a problémy.

V posledných rokoch štatistiky činnosti Dobrovoľných hasičských zborov Rymanów a Kračúnovce ukazujú, že problém klimatických javov narastá. Dobrovoľný hasičský zbor Rymanów (Posada Dolna): 2020: z celkového počtu 75 hasičských zásahov sa 32 týkalo prírodných katastrof vrátane: 16 povodní, 7 požiarov trávy, 9 silných veterných javov. Rok 2021: spolu 66 zásahov, z toho 21: 4 povodne, 2 javy sucha, 4 požiare trávy, 6 veterných javov a 6 snehových javov. Rok 2022: 69 akcií, z toho 27 akcií: 3 povodne, 1 sucho, 11 požiarov trávy, 4 veterné javy, 8 snehových javov. Dobrovoľný hasičský zbor Kračúnovce: rok 2022 - 11 akcií: 3 cvičenia, 7 udalostí súvisiacich s prírodnými katastrofami, 1 požiar. Rok 2021 - 20 udalostí: 4 povodne, 1 odčerpávanie vody, 15 udalostí spojených s výskytom Covid-19. Rok 2022 - 24 udalostí: 2 odčerpávanie vody, 4 povodne, 17 udalostí súvisiacich s technickou pomocou, 1 cvičenie.

Z analýzy uvedených údajov vyplýva, že až 38 % všetkých akcií Dobrovoľného hasičského zboru Rymanów za 3 roky súviselo s negatívnymi javmi spojenými so zmenou klímy, kým v prípade slovenského partnera to bolo 62 % (vrátane aktivít Covid).

Hlavným problémom, ktorý sa vyskytuje na poľskej aj slovenskej strane, je nedostatok vypracovaných noriem a uceleného systému reakcie na núdzové situácie, vrátane tých, ktoré sú pripravené na riešenie prírodných a environmentálnych katastrof a na varovanie obyvateľstva. Nie sú vypracované spoločné postupy pre prípad veľkých prírodných katastrof ani účinný cezhraničný systém varovania. Neexistuje systém, ktorý by informoval o nebezpečenstvách v Poľsku aj na Slovensku. Existujú systémy a aplikácie (napr. poľský systém "hasičská stanica"), ktoré fungujú len v danej krajine, avšak poveternostné javy alebo prírodné katastrofy nie sú obmedzené na štátne hranice. Preto je potrebné vytvoriť a zaviesť spoločný cezhraničný systém varovania a informovania hasičov aj verejnosti, ako aj spoločný systém odbornej prípravy.

Veľkým problémom je aj kvalita hasičského vybavenia: zastarané hasičské vozidlá, nedostatočné vybavenie. V súčasnosti Dobrovoľný hasičský zbor Kračúnovce disponuje jedným hasičským vozidlom IVECO Daily, t. j. ľahkým hasičským vozidlom so základným (nedostatočným) vybavením, ktoré nie je prispôsobené na vzniknuté mimoriadne udalosti. Dobrovoľný hasičský zbor Rymanów (Posada Dolna) má zastarané hasičské vozidlo: Jelcz 442 z roku 1994. Vozidlo nespĺňa súčasné normy, má emisnú normu EURO2, ktorá platila do roku 1997. Navyše sa na ňom vyskytujú časté poruchy. Najčastejšími sú: úniky prevádzkových kvapalín (napriek pokusom o ich opravu), postupujúca korózia karosérie, poruchy elektrickej inštalácie a netesnosti pneumatického systému.

Výsledkom analýzy uvedených údajov, spoločných pracovných stretnutí a výmeny skúseností počas takmer 25 rokov spolupráce bolo zistenie spoločných cezhraničných problémov oboch partnerov, ktoré prispeli k realizácii projektu:

• riziká spojené s prírodnými, technologickými a environmentálnymi katastrofami;
• chýbajúci ucelený systém reakcie na núdzové situácie a varovania obyvateľstva, vrátane pripravenosti na prírodné a environmentálne katastrofy,
• nedostatok inovatívnych digitálnych riešení a technológií na monitorovanie, varovanie, reakciu a krízové riadenie.
• zlé vybavenie jednotky dobrovoľného hasičského zboru v obci Rymanów - Posada Dolna a jednotky hasičského zboru v obci Kračúnovce, t. j. zlý technický stav niektorých záchranných zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky, nedostatok špecializovaného, vybavenia, vysoká poruchovosť zariadení
• nedostatočná odborná príprava v oblasti integrovaného záchranného systému,
• nízka úroveň vedomostí mladých ľudí a obyvateľov o správnom správaní sa v krízových situáciách.

Výsledkom analýzy všetkých výziev, potrieb a problémov partnerov bolo definovanie cieľa projektu, ktorý sa premietol do tvorby jednotlivých aktivít, výsledkov a rozdelenia úloh smerom k partnerom projektu.

Diagnostika potrieb, výziev a problémov bola vypracovaná na základe zdrojových údajov získaných najbližšie ku konečným prijímateľom, nejde o všeobecné štatistické údaje, ale o informácie adekvátne k problémom. Zdroj údajov: kronika dobrovoľného hasičského zboru Rymanów (k 20. 3. 23), dokument: správa o plnení rozpočtu obce Rymanów za roky 2020, 2021 a 2022. - Kapitola 4.4.16 Požiarna ochrana – stav požiarnej bezpečnosti, údaje Obecný úrad v Kračúnovciach (stav k 20.03.23), Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Kračúnovce na roky 2021 - 2027 s. 25.  Diagnostika problémov vychádzala aj z analýz obsiahnutých v Štúdii podmienok a smerov územného rozvoja obce Rymanów kapitola 1 Prírodná štruktúra a stav a fungovania prírodného prostredia obce s. 12-18.